Znáte poradnu, která zná odpověď na každou otázku? Zapamatujte si www.poradte.cz Určitě se vám bude hodit.
My Forgotten Memoirs

Malá pomsta

4. říjen 2015 | 04.27 | rubrika: první rubrika

Nie! Samozrejme, že som nebol pozvaný na svatbu. Prečo aj? Bolo by to nejako aj smiešne. Vydávavla sa moja dlhoročná priateľka, družka, milenka a verná ženička. Najprv, čo som ju poriadne zbil, ma opustila s nejakým vysokým politickým činiteľom. Keď ju ten nejako nechal, alebo ona jeho, tak po chvili bezradného pátrania upútal jej pozornosť môj znamy, ktorý bol od nás podstatne mladší. Ale na zakúsnutie.


Samozrejme, že ma to žralo. Ba čo, aj dobre, poriadne sralo. Nie, ja nie som žiarlivý, som si myslel a hlasne všade zdôrazňoval. Ale ako teda, čo to malo potom odo mňa byť? Zrejme som klamal sám seba. Maličkú pomstu som si musel vymyslieť. Veď ten ženich je o stáročía mladší, než my, naša pyšná generácia. Mladsí a teda aj nejak menší, "bezvýznamný", nehotový, malý, nie fyzicky, i keď aj to, ale to nehrá rolu.

Nahovoril som môj alter ego, Dr Max. de Bila, aby sa pridružil k svadobčanom a prezentoval neveste "vhodný dar". Lupu! Aby našla toho svojho a hlavne aby našla ten jeho...!

(Jeho Veličenstvo, Kráľ Rukola, nech nám žíje večne, tajne naškicoval svoje alter ego, Dr Max. de Bila, v akcii...)

To malo taký úspech, že teraz tento dar opakujem pri každej svatbe, hlavne pri mladých, neskúsených nevestách, dodávam k tomu aj malé poučenie, čo tak asi majú s tou lupou hladať. Veď taká zamilovaná panna možno ani nevie, čo ju čaká, načo má pozeraž, i keď je to dnes už ťažko predstaviteľné...

Hlúpy vtip, ale tak je to.

PS Ak to s tým obrázkom nevyšlo, tak viď u originálnej "Quelle" tu

Související články

žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení: 1 · 2 · 3 · 4 · 5 | 0.00 (0x)

Designer Novembre

27. květen 2013 | 07.20 | rubrika: první rubrika

domo harigato

Neviem, preco tu sedia. Ale hlavne neviem este tento blog obsluhovat! Neviem, preco tu sedia, preco nevstanu a nejdu sa obliect! Sedia tu vsetci traja, bez rozdielu pohlavia, farby, rasy.

Inac aj toto:tontafel.blog.cz

Skutocne demokraticke, bezpredsudkove posedenie. Len ta cena je prilis vysoka...

Související články

žádné komentáře | přidat komentář

Dalsi pokus

7. květen 2013 | 06.06 | rubrika: první rubrika

Tak sa pokusim o ten obrazok "Bärlauch-Plantage", aby bolo jasne, o com som hovoril v predoslom clanku. Nejako si tu na novom blogu "technicky" neviem zvyknut.

Bärlauch Platage

Tak toto by mal byt ten moj "zdroj prijmu", keby sa mi chcelo zohybat a polamat si vsetky kosti v bruchu a vyrbat to "pesto"...

Ale zada sa, ze je to len zvyk a pomaly to zacina fungovat.

Tak jednoduchy recept: Pomery (ak som to nepoplietol a nezabdulol)

1 diel medvedieho cesnaku

0.2 parmesan, cerstvo nastruhany

0.1 piniove jadra

0.5 olivovy olej "extra vergine"

Umyty a posekany medvedi cesnak so vsetkym zmiesat a na najmensej rychlosit rozmixovat v mixeri. Podavat so spagetami a spol.

Da sa uchovavat v chladnicke, pohare musia byt ciste a na povrchu musi byt olejova vrstva. Po pouziti vzdy utriet okraj pohara, aby sa netvorila pliesen.  Vydrzi aj mesiac, ba aj viac, mne jeden takyto "kompot" prezimoval.

PS Poznamka zaaverom: Kedy si dam konecne kopanec, aby som to urobil? Az po odkvitnuti zvädne? (Kvety kludne pouit, dodavaju este specialne "korenie". Ozaj, korenie som zabudol: Podla chut korenie do mixera, samozrejme aj sol, podla moznosti "par exellence" morsku sol.)

Související články

Nevydarene sny

3. květen 2013 | 04.12 | rubrika: první rubrika

Pokus o zaujatie postoja a vyjadrenie pochybnosti k mojej buducej cinnosti ako plantaznik sa nevydaril, clanok mi nejako usiel. Tak sa pokusim napravit tuto moju nesikovnost. Rychlo, nez mi opät vsetko zmizne sa pokusim vstrcit aspon jeden zaber z mojej urody:

žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x) | přečteno: 81x

Namiesto predstavenia

2. květen 2013 | 07.00 | rubrika: první rubrika

Prvy pokus na blbnutie.  Hned prvy riadok blbne a nevydaril sa, ale snad sa to casom naucim, blbnut podla zelania, blbnut na zelanie. Moznosti na blbnutie vidim skutocne neobmedzene, Velke. Slubne. Natiska sa otazka, preco nazyvam moj vazny pokus o blbnutie ako blbnutie? Nuz odpoved presne na to neviem, dufam, ze vyjde automaticky z textu. Pozoroval som totiz pocas mojho doteraz relativne "kratkho" zivota, ze vsetko, bez vynimky vsetko, teda aj veci, ktore som popisoval vazne, ciastocne smutne, pateticky, skoro by som povedal az tragicky, smutocne oznamenia, kondolencii nevnimajuc, vsetky pochopili moji citatelia viac menej ako blbost, alebo aspon ako dovod k smiechu, usmesku aspon. Zrejme mali po precitani mojich vaznych a dokonca "zavaznych" clankov prinajmensom uskrnok pod nosom, ak nie priamo zachvat  smiechu.

Tak mi nejako prischlo pomenovanie "saso". Ako sasek nejakeho krala, dvorny blazon. Blazon, ktory ma, alebo casom ziska, nekonecnu vysadu: kecat a pod kecanim, blbnutim slovami, vypovedat kralovi do oci smutnu pravdu. Pravdu, za ktoru by bezni prosti a oddani poddani boli o hlavu krateni, tak ako to byva zvykom v rozpravkach, legendach, historikach.

Jedna sa tu pritom o tragicke nedorozumenie, pretoze je to nielen pomylene, lez dokonca zvratene. Ako mozem byt sasom, ked som zaroven kral, znamy a napriek tomu zabudnuty, ak nemam priamo povedat zneuznany kral, Jeho Velicenstvo Kral Rucola prvy, zrejme aj posledny! Odhliadnuc od skutocnosti, ze vsetko myslim smrtelne vazne!

Toto nech je teda prvy pokus o rehabilitaciu, ci zachranenie reputacie! Musim odusevneny priznat, ze zatial som nadseny a plny nadeje po prvych vahavych, tapajucich riadkoch. Velmi sa mi tu paci. Roztahujem sa po tomto mäkkom koberci so zablatenymi topankami, ktore som si pri vstupe nevyzul, ako by bolo slusne, ako by sa patrilo uz len z respektu ku sluzobnemu personalu, ci k rovno hostitelovi, ak ziadny personal nema (zozente dnes vhodny personal!) a sam sa o cistotu podkladu na chodenie usiluje. Na moju obranu - pokial sa saso alebo mocny kral vobec musi obranovat! - nech su uvedene dve skutocnosti: Po prve mam casom prilis velke brucho a k tomu sa nehodiace prilis kratke ruky, cize kazde vyzuvanie a opätovne obuvanie chranicov prstov na nohach (aby som neopakoval zbytocne tie iste slova a ziadne poeticke prirovnanie pre boty ma nenapada) mi sposobuje neskonalu namahu, vedie k vypustaniu litrov potu a k zadychaniu, lapaniu dychu ako po vystupe, este lepsie, ako po tom povestnom behu na Empire State Building v New-Yorku a preto to nie je arogancia ale skor druh sebaobrany, ked si zablatene cizmy alebo sandale - vzdy podla rocneho obdobia nosievam jedno alebo druhe, pretoze zaväzovanie snuriek na obuvi prostej a obecnej z tych hore uvedenych pricin takisto  nemam rad -, nechavam az do zakriknutia alebo nemej vycitky na  nohach. Po druhe by som uviedol, upozornil rad na zvlastnu schopnost, ktora sa tyka mojho sposobu pohybovania sa vesmirom: Neviem sice kreslit, ale o to lespie viem lietat, cize vdaka tomu sa povznesiem nad vsetky prizemne lapalie, ako napriklad zmienene vyzuvanie zablatenych topanok!Jednoducho sa nad takymiprizemnymi problemami lahodne povznasam! (Preco sa mi neustale po minimalnej prestavke alebo novom odstavci meni sposob pisma?. Musim pisat takto a na konci pisaneho vsetko oznacit a az potom vyvolit typ a velkost pisma? Kto vie, nech poradi, bude vymenovany za "zajneho kralovskeho radcu" a dostane teple miesteco na kralovskom dvore.)

No a teraz sa pokusim vlozit este obrazok, ktory by ilustroval moje zazracne schopnosti pohybovat sa nad mäkkym hustym kobercom zablatenymi topankami bez toho, ze by som ho znecistil:

47679

No tak toto je akysi nezdareny pokus, koncim moje "predstavenie" a idem studovat...
 

Související články

komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení: 1 · 2 · 3 · 4 · 5 | 1 (1x)